Prvý máj, deň všetkých zamilovaných a zároveň sviatok práce. Poriadnu pusu pod rozkvitnutým stromom by mala 1. mája dostať každá žena, aby jej nehrozilo, že do roka uschne. Prvý máj oslavuje páry nielen v Českej republike, ale aj ďalších štátoch ako sviatok zamilovaných. Dnes si vznik tejto tradície si všetci spájajú s Karlom H. Máchom a jeho slávnou básňou Máj, lenže jej pôvod má oveľa staršie korene.

Májové oslavy patria medzi české tradície mnoho rokov. Patria sem dedinské veselice spojené so stavaním Mája, bozkávanie pod rozkvitnutou čerešňou, ale aj mestské študentské slávnosti – Majáles. Pre ľudí z Prahy a okolia je tento deň spojený s prechádzkou na Petřín a so zvykom nosenia kytice k soche Karla Hynka Máchu.

História 1. mája

Kelti oslavovali v noci z 30. apríla na 1. mája sviatok Beltain, symbolické vítanie jari, zapaľovali sa ohňa a milenci sa vydávali do lesa na romantické schôdzky. Je možné, že zvyk bozkávania pod rozkvitnutým stromom vznikol práve takto.

V období okolo 1. mája organizovali v starovekom Ríme šesťdňové oslavy Floralie, ktoré boli zasvätené bohyni jari Flóre. Na záver slávností sa vypúšťali na pastviny kozy a do polí zajace, čo sú zvieratá symbolizujúce plodnosť a bujarosť. Oslavy to vtedy mohli byť naozaj bujaré, pretože Flóra bola považovaná aj za patrónku prostitútok.

Tieto pohanské tradície sa postupným vzostupom kresťanstva v Európe umiernili a cudné bozkávanie pod rozkvitnutým stromom si mohli dovoliť len páry, ktoré mali pred svadbou.

História sviatku práce

Sviatok práce má v dnešnej dobe väčšina ľudí spojený s komunizmom, ale zaviedla ho v roku 1889 II. internacionála na pamäť vypuknutí štrajku amerických robotníkov v Chicagu dňa 1. mája 1886, ktorá vyústila v Haymarketský masaker a následné súdne konanie. V českých krajinách sa prvýkrát oslavoval v roku 1890 na Streleckom ostrove v Prahe.

Prvý z dôvodov vzniku tohto celosvetového sviatku je štrajk, ktorý sa uskutočnil 1. mája 1886. Prebehla pod vedením odborov a anarchistov celodenný štrajk vyhlásený anarchistickým denníkom The Alarm, usilujúci sa o osemhodinový pracovný čas bez straty peňazí. Celkovo štrajkovalo asi 300 000 robotníkov.

O dva dni neskôr prebehlo v Chicagu zhromaždenie, pri ktorom došlo k stretu demonštrantov s poriadkovými silami, pri ktorom prišlo o život niekoľko štrajkujúcich v dôsledku policajnej paľby.

Nasledujúci deň, 4. mája, zomrelo niekoľko ľudí pri demonštrácii na Haymarket Square kvôli výbuchu bomby, za čo bolo obvinených a následne (bez dôkazov) odsúdených na smrť 5 ľudí zo strany anarchistov A. Spies, A. Parsons, A. Fisher, G. Engel a L. Lingg (spáchal samovraždu deň pred popravou).

Prvýkrát sa Sviatok práce v USA oslavoval 1. mája 1888, kedy prebiehali celý deň štrajky a demonštrácie na pamiatku dva roky starých udalostí. O rok neskôr prijala II. internacionála na návrh francúzskych socialistov 1. máj za oficiálny sviatok práce.

V socialistických krajinách patril tento sviatok medzi najdôležitejšie, organizovali sa masové prvomájové sprievody, ktoré prechádzali mestom, často pred tribúnou s miestnymi predstaviteľmi komunistickej moci. Účasť na oslavách prvého mája bola veľmi často nepísane povinná, a nadriadení a učitelia mali nariadené kontrolovať účasť svojich podriadených a žiakov.